Zlúčenie - Výmaz - Zánik firmy

Zlúčenie obchodných spoločností je možné v zmysle ust. § 69 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb.
Hlavným cieľom každej fúzie je umožnenie väčšieho rastu pre firmu, lepšia rentabilita a lepšia pozícia na trhu, cez úspory nákladov až na daňové zvýhodnenia.

V zákonnom ponímaní je teda fúzia spoločným označením pre taký spôsob premeny spoločností, pri ktorých zaniká jedna alebo viac spoločností bez likvidácie, pričom obchodné imanie prechádza na preberajúcu spoločnosť (pri zlúčení) alebo na novovzniknutú spoločnosť (pri splynutí). „Zánik právnej subjektivity splývajúcich alebo zlučovaných spoločností bez likvidácie (s výnimkou preberajúcich spoločností pri zlúčení) a univerzálne právne nástupníctvo sú základnými znakmi fúzie.“

1. Fúzia zlúčením - je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už existujúcu spoločnosť. Nástupnícku spoločnosť sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Prechádza na ňu celé imanie zanikajúcich spoločností vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Spoločníci zanikajúcich spoločností sa stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti. Takto zaniknuté spoločnosti sú teda začlenená do štruktúry existujúcej nástupníckej spoločnosti.
Zlúčenie sa niekedy v literatúre označuje aj ako fúzia absorpciou.
Podstatou fúzie zlúčením je teda to, že jedna spoločnosť vstrebe do seba jednu alebo viac zanikajúcich spoločností, čím dochádza k vytvoreniu silnejšieho ekonomického celku a k pokračovaniu existencie takto posilnenej obchodnej spoločnosti.

Schéma A+B+C=A.
A je nástupnícka, spoločnosti B a C sú zanikajúce spoločnosti

2. Fúzie splynutím - je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom obchodné imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Pri rozdelení spoločnosti musí mať zanikajúca spoločnosť a nástupnícke spoločnosti rovnakú právnu formu, ak zákon neustanovuje inak.
Novozaložená spoločnosť sa svojim vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Preberá všetko imanie zanikajúcich spoločností a označuje sa nástupníckou spoločnosťou.
Nástupnícka spoločnosť je teda výsledkom fúzie a nemôže byť z tohto dôvodu účastníkom samotnej fúzie, ktorej účastníkmi sú len zanikajúce obchodné spoločnosti alebo družstvá, nástupnícka spoločnosť je vlastne predmetom zmluvy, na základe ktorej je fúzia uskutočnená a v žiadnom prípade nie jej stranou.

Schéma A+B+C=D.
D je nástupnícka, novozaloženú spoločnosť, spoločnosti A B C sú zanikajúce spoločnosti

K fúziám splynutím dochádza v bežnej praxi len výnimočne, pretože pri nich pôvodné spoločnosti zanikajú a vzniká nová spoločnosť s novým, na trhu zatiaľ neznámym, obchodným menom, ktoré je treba etablovať, resp. vynaložiť ďalšie náklady na jeho reklamu. Na rozdiel od akvizície dochádza k fúzii dobrovoľne, na základe dohody medzi spoločnosťami.

Rozdelenie fúzií
Horizontálna fúzia – ide o spojenie dvoch alebo viacerých konkurentov v rámci rovnakého odvetvia.
Jedná sa teda z pravidla o konkurenčných podnikateľov na určitom trhu a týmto spojením sa logicky sleduje posilnenie tržného postavenia (synergický efekt, know-how a pod.).

V takýchto prípadoch sa môže často jednať i o snahu získať dominantné postavenie na trhu. Pri tomto druhu fúzie sa dosiahne nielen rozšírenie objemu, ale aj s tým spojené zníženie nákladov v rôznych oblastiach ako napr. v oblasti reklamy, získanie množstevných rabatov atď.
V poslednej dobe to vidíme u výrobcov pracích práškov automobilov, ktorí sa takto združujú do väčších celkov.
V praxi je tento typ fúzie najčastejší.

Vertikálna fúzia – ide o spojenie dvoch alebo viacerých firiem z rozdielnych článkov ekonomického reťazca, ktoré sa nachádzajú na rozličnom stupni výrobného a odbytového procesu v rámci daného trhu. Napr : výrobca a jeho dodávateľ. Podniky vyrábajúce medziprodukty majú zabezpečený odbyt a dosahuje sa vzájomné zladenie kapacít a produkovaných objemov.
Spoločnosť fúzuje spolu so svojím odberateľom alebo dodávateľom a získava tak kontrolu nad časťou alebo celým distribučným procesom (napr. dodávky surovín potrebných na výrobu produktu či predajom svojich produktov).

Dôvodom býva preto najčastejšie dosiahnutie lepšej koordinácie a plánovania výroby, ale samozrejme logické zbavenie sa závislosti na svojich dodávateľoch či zaistenie odbytu svojich výrobkov. V závislosti na tom, o ktorý typ vzťahu sa jedná, môžeme rozlišovať na integráciu vzad a integráciu vpred. Príkladom môže byť fúzovanie výrobcu stavebného materiálu so stavebnou firmou alebo zlúčenie olejárskeho koncernu s petrochemickou firmou. V prvom prípade hovoríme o integrácii vpred a  druhý uvádzaný prípad nazývame integráciou vzad.

Onedlho budete presmerovaný na hlavnú stránku spoločnosti Bankrot® - Http://www.ebankrot.sk